Vedecký podcast SAV

#31 Norbert Žilka • Poruchy pamäti nie sú prirodzeným znakom starnutia

V 31. epizóde nášho podcastu sme privítali Norberta Žilku, riaditeľa Neuroimunologického ústavu SAV, v. v. i. S moderátorkou Soňou G. Lutherovou sa rozprával o demencii a Alzheimerovej chorobe. Vysvetlil, ako slovenská veda prispieva k poznaniu tohto ochorenia, prečo vznikla prvá slovenská mozgová banka a čo je cieľom národného programu Slovensko proti demencii. V podcaste sa dozviete aj to, v akom štádiu je vývoj vakcíny proti Alzheimerovej chorobe.

Docent Žilka okrem toho aktívne pomáha v boji proti koronavírusu . Robí osvetu o ochorení COVID-19 aj o vakcinácii a to nielen v médiách, ale aj na školách či vo firmách. Okrem toho začiatkom roka 2022 ohlásil prelomové zistenie. Terapeutické monoklonálne protilátky, ktoré vytvorili na ústave sú účinné aj proti najnovšiemu variantu Omikron. Túto slovenskú štúdiu čoskoro uverejní aj portál EBioMedicine, ktorý je elektronickou verziou vedeckého časopisu The Lancet. Počúvajte a dozviete sa viac ;-) Prajeme príjemné počúvanie!

#30 Pavol Šajgalík • Do verejnosti musíme dostať racionálny hlas

Začiatok roka je dobrou príležitosťou na to, aby sme vyhodnotili, čo sa udialo v tom uplynulom. A preto sme do Vedeckého podcastu SAV opäť pozvali nášho pána predsedu, profesora Pavla Šajgalíka. Porozprával nám aj o najväčšej a dlhoočakávanej udalosti pre SAV – o transformácií na verejné výskumné inštitúcie, ktorá nastala 1. januára 2022. Vysvetlil, čo tomuto procesu predchádzalo, čo táto zmena pre organizácie SAV znamená a aké príležitosti im prinesie. Predseda SAV nezaháľal ani ako vedec, spolu s kolegami sa mu podarilo vyvinúť novú metódu výroby odolného keramického materiálu, ktorý môže nájsť využitie napríklad v nadzvukových dopravných prostriedkoch. Viac už v našom podcaste, ktorý sme nahrávali v závere roka 2021.

Prajeme príjemné počúvanie :)

#29 Peter Ruščin • Duchovná hudba nás môže inšpirovať

Spríjemnite si prípravy na Vianoce s naším podcastom. 29. epizóda bola o duchovnej aj vianočnej hudbe. Moderátorka Klara Kohoutová sa rozprávala s umenovedcom a hymnológom Petrom Ruščinom z Ústavu hudobnej vedy SAV.

V podcaste okrem iného prezradil, čomu sa venuje vedecká disciplína hymnológia, bližšie porozprával o začiatkoch duchovnej hudby na Slovensku, vysvetlil pojmy ako pastorale, lamenty či de tempore a odporučil niekoľko duchovných skladieb a slovenských (i zahraničných) skladateľov duchovnej hudby aj pre tých, ktorí tento hudobný žáner nepoznajú, ale radi mu dajú šancu :)

Prajeme príjemné počúvanie a pokojné vianočné sviatky!

#28 Ľubica Voľanská • Právo na vlastné rozhodnutie je pre seniorov najdôležitejšie

Téma starnutia a staroby fascinuje vedcov a vedkyne naprieč vednými oblasťami. Jednou z nich je aj etnologička Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.

Vo svojom výskume študuje medzigeneračné vzťahy (aj vo svetle pandémie), skúma príbehy pamätníkov, venuje sa téme vhodného bývania pre seniorov a aktuálne dokončuje knižnú publikáciu o živote v bytovom dome AVION v Bratislave.

Okrem toho je expertkou na nehmotné kultúrne dedičstvo a vôbec prvou slovenskou zástupkyňou v prestížnom Hodnotiacom orgáne Medzivládneho výboru Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva.

V podcaste nám prezradí, ako vyzerá rozhodovanie o nomináciách a povie viac o najzaujímavejších prvkoch zapísaných do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.

Prajeme príjemné počúvanie! :) 

#27 Martin Palou • Dnes už dokážme recyklovať celú budovu

V roku 2020 boli vo svete vyprodukované viac než 4 miliardy ton betónu. Pri takomto objeme vznikajú až 3,2 miliardy ton emisií CO₂, čo je ekvivalent produkcie oxidu uhličitého zo 6 miliónov áut. Výzvou pre vedcov je nájsť nové ekologickejšie spôsoby výroby betónu. Jedným zo svetových expertov v tejto oblasti je profesor Martin Palou z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV. Vďaka jeho vedeckým výsledkom sa na Slovensku už viac ako 10 rokov vyrába cement s najnižšími emisiami CO₂ na svete.

Vypočujte si našu najnovšiu epizódu, v ktorej profesor Palou povedal viac o tom, ako sa mu to podarilo. Reč bola aj o klimatickej konferencii v Glasgowe, o príležitostiach, ktoré prinesie transformácia SAV a prezradil aj to, ako v roku 1986 prišiel z Čadu do Československa a ako vnímal spoločenské udalosti a zmeny, ktoré nie dlho po tom v krajine nastali.

Prajeme príjemné počúvanie 😊

#26 Ivica Hromadová • Parazity sú fascinujúce organizmy

Aj keď sú parazity pôvodcami rôznych ochorení, pre vedcov a vedkyne sú to fascinujúce organizmy. Napríklad taká cicavica obrovská – severoamerický parazit, ktorý vyzerá ako bobkový list. Dnes vďaka slovenským parazitológom vieme, že sa na európske územie dostal v 19. storočí. Jeho prvou zastávkou bolo Taliansko, kam pricestoval ako čierny pasažier schovaný v pečeni amerických jeleňov Wapiti.

Z ktorých lokalít severnej Ameriky a Kanady prišiel, ako sa ďalej šíril po Európe, ale aj to, akú má tento organizmus genetiku a v ktorých zvieratách „obľubuje“ prežívať študovala spolu so svojimi kolegami riaditeľka Parazitologického ústavu SAV v Košiciach a hostka nášho podcastu Ivica Hromadová.

V rozhovore s moderátorkou Klarou Kohoutovou hovorila o tom, ako jej vysokoškolské štúdium ovplyvnilo porevolučné obdobie a ako využila možnosti, ktoré sa jej naskytli. Vysvetlila tiež, čomu sa venujú jej kolegovia na ústave a prezradila aj to, čo si myslí o možnostiach uplatnenia žien vo vede na Slovensku.

#25 Matej Ruttkay • Vďaka technike vieme zistiť neuveriteľné veci z hlbokej minulosti

Archeológia je detektívka, ktorá v detstve fascinuje nejedného malého bádateľa či bádateľku. Tentoraz sme si do podcastu zavolali riaditeľa Archeologického ústavu SAV docenta Mateja Ruttkaya, pre ktorého sa tento vedný odbor stal celoživotnou vášňou.

S moderátorkou Soňou G. Lutherovou sa rozprávali aj o tom, ako rýchlo sa archeologické objavy dostanú (alebo aj nedostanu?) do učebníc, o tom, že čistá archeológia len s metličkou a lopatkou už neexistuje a ako slovenskí archeológovia využívajú najmodernejšie technológie.

Dozviete sa aj to, ako odborníci vnímajú fenomén hľadačov pokladov, čo skúmajú slovenskí archeológovia na kuvajtskom ostrove Failaka. Reč bola aj o vzťahu archeológie a developerských projektov, o najvýznamnejších hradiskách na Slovensku a o fascinujúcom projekte HISTOGENES, ktorý bude v oblasti stredného Podunajska po genetickej stránke komplexne skúmať väzby 6000 hrobov z obdobia včasného stredoveku.  600 z nich bude aj z územia Slovenska.

Prajeme príjemné počúvanie! 😊

#24 Róbert Sabo • Moje malé výskumné výzvy sa mi plnia

Pred niekoľkými rokmi potrebovali slovenské telekomunikačné spoločnosti vyriešiť otázku, ako by mohli byť SMS správy doručované aj na pevné linky. Vtedy im pomohli odborníci zo Slovenskej akadémie vied, ktorí vytvorili počítačový program schopný prečítať text a dokonca aj smajlíkov :).

Tomuto výskumu sa venujú vedci a vedkyne z Oddelenia analýzy a syntézy reči na Ústave informatiky SAV. Učia počítače rozumieť ľudskej reči, rozprávať a rozoznávať hovoriaceho a emócie v jeho hlase. Vďaka ich rozpoznávaču a syntetizátoru reči si napríklad nevidiaci na ŽST v Spišskej Novej Vsi môžu jednoducho zistiť aktuálne odchody a príchody vlakov, deti a rodičia vychutnávať interaktívne čítanie rozprávok, na súdoch sa zjednodušil prepis zápisníc. V budúcnosti sa môže zvýšiť bezpečnosť v leteckej doprave alebo budeme mať mobilnú aplikáciu, vďaka ktorej jednoducho zistíme či máme nábeh na Alzheimerovu chorobu.

Aj o tom vám viac v najnovšej epizóde nášho podcastu prezradí Robert Sabo, jazykovedec, ktorý svoje uplatnenie našiel v oblasti informatiky.

Prajeme príjemné počúvanie! :)

#23 Denisa Fedáková • V živote ma najviac posúva komunikácia s ľuďmi

Slovenská akadémia vied je najväčšou vedeckou inštitúciou a jej pracoviská nájdete v 26-tich mestách a obciach na Slovensku. Silné zastúpenie má aj na východe, len v Košiciach má sídlo 8 výskumných ústavov. Preto sme do moderátorského tímu Vedeckého podcastu SAV pribrali novú členku, Kláru Kohoutovú zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV. Raz do mesiaca Vám prinesie rozhovor so zaujímavou vedeckou osobnosťou pôsobiacou na východnom Slovensku. Jej prvou hostkou bola riaditeľka Centra spoločenských a psychologických vied SAV Denisa Fedáková, odborníčka v oblasti pracovnej psychológie.

V najnovšej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa dozviete viac o problematike zladenia práce a súkromia a to nielen v čase pandémie. Reč bola aj o medzinárodnom prieskume Európska sociálna sonda, ktorý sa od roku 2001 uskutočňuje každé dva roky vo viac ako 30 európskych krajinách a zapája sa do neho aj Slovensko. Doktorka Fedáková prezradí aj to, čo považuje za svoj najväčší vedecký úspech, čo jej najviac pomáha zvládať každodenný stres, čomu sa rada venuje vo voľnom čase a aká je jej športová „srdcovka“. 

Prajeme príjemné počúvanie :)

#22 Martin Venhart • O atómových jadrách máme zatiaľ málo presných dát

Predstavte si štadión vo Wembley ako jeden atóm. Viete, aké veľké by bolo jeho jadro? Asi ako hlavička špendlíka zapichnutého v strede trávnika. Práve tento kvantový svet je predmetom výskumu najlepšieho experimentálneho jadrového fyzika na Slovensku Martina Venharta z Fyzikálneho ústavu SAV.

Vypočujte si 23. epizódu nášho podcastu a dozviete sa aj to, že atómové jadrá nie sú guľaté, ale majú rôzne zaujímavé tvary, ako ich vedci môžu študovať, prečo je tento druh výskumu dôležitý, ale aj to, ako si slovenskí fyzici zo SAV poradili v CERNe pri nebezpečných situáciách v rádioaktívnom prostredí.

Doktor Venhart je okrem vedeckej práce zapojený aj do riadenia SAV ako podpredseda SAV pre 1. oddelenie vied. V podcaste nám prezradil, prečo sa do takejto pozície prihlásil, čo pre neho znamená popularizácia vedy a popísal neuveriteľnú náhodu, ktorá sa mu v živote stala a nasmerovala ho na výskumný program, ktorý spolu s kolegami na ústave realizuje.

Prajeme príjemné počúvanie! : )