#35 Karol Fröhlich • Vedu som si začal užívať po 89-tom

Efektívne nakladanie s elektrickou energiou a jej dlhodobé uskladňovanie je čoraz naliehavejšou témou. Aj vedecká komunita na Slovensku prispieva k jej riešeniam a vyvíja nové druhy batérií. Jedným z takýchto vývojárov je aj medzinárodne uznávaný vedec, odborník na mikroelektroniku, Karol Fröhlich z CEMEA – Centra pre využitie pokročilých materiálov SAV.

V podcaste nám porozprával o batériách budúcnosti, o možnostiach ich recyklácie, prezradil tiež, ktoré prvky sú dnes vo vývoji nových batérií kľúčové a prezradil viac aj o Národnom batériovom centre.

V podcaste dostala priestor aj obľúbená turistická lokalita Vodné mlyny Oblazy v Kvačianskej doline. Doktor Fröhlich spolu s partiou priateľov a ochranárov stál pri znovuzrodení tejto rozprávkovej liptovskej technickej pamiatky. Ako to celé bolo? Dozviete sa v našej už 35. epizóde.

Prajeme príjemné počúvanie! 😊

#34 Miloslav Bahna • Stávame sa krajinou imigrácie

Hosťom 34. epizódy nášho podcastu bol Miloslav Bahna, riaditeľ Sociologického ústavu SAV, v. v. i. Spolu s kolegami sa podieľa na úspešnom projekte - sérii prieskumov Ako sa máte, Slovensko?, vďaka ktorým sme mali pravidelný prehľad o tom, ako Slováci a Slovenky prežívajú pandémiu koronavírusu. Okrem toho sa výskumne venuje fenoménu slovenských opatrovateliek v Rakúsku či migrácii. V podcaste hovoril aj o tom, ako sa zo Slovenska ako krajiny emigrácie postupne stala krajina imigrácie a prezradil aj to, čím ho ako vyštudovaného softvérového inžiniera očarila sociológia a ako dnes svoje poznatky z tohto odboru prepája vo svojej práci. 

Prajeme príjemné počúvanie!

Epizódu sme nahrávali pred vypuknutím vojnového konfliktu na Ukrajine. 

#33 Jozef Šibík • Všetky organizmy na svete sú prepojené

Pozvanie do nášho podcastu tentoraz prijal expert na alpínske a arktické ekosystémy, milovník prírody a vášnivý lezec Jozef Šibík z Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i.

V podcaste nám porozprával o ekosystéme Tatier po veternej smršti z roku 2004, o národných parkoch a pokúsil sa vysvetliť, prečo názory lesníkov a ochranárov nie sú vždy jednotné. Popísal tiež, ako funguje nový softvér NaturaSat z dielne SAV a STU, ktorý môžu ochranári využiť na mapovanie nedostupných biotopov. Reč bola aj o Aljaške, Colorade či Rumunsku.

A okrem toho sa nám náš hosť prihovoril aj jazykom pôvodného severoamerického národa Siouxov.

Prajeme príjemné počúvanie :) 

#32 Dominika M. Behunová • Niektoré toxické vody vyčistí len elektrochemická oxidácia

Textilný priemysel je druhým najväčším znečisťovateľom vôd na svete. Na farbenie odevov sa až v polovici prípadov  používajú syntetické reaktívne farbivá. V procese farbenia sa dostávajú do priemyselných odpadových vôd, kde sa rozpadávajú veľmi ťažko. Sú totiž odolné voči biodegradácii a oxidácii.

Možnosti, ako by sa takto znečistené vody mohli ekologicky vyčistiť hľadá a vyvíja aj mladá vedkyňa Dominika Marcin Behunová z Ústavu geotechniky SAV, v. v. i. V rozhovore s moderátorkou Klarou Kohoutovou porozprávala viac nielen o svojom výskume, ale aj o výhodách čistenia vôd elektrochemickou oxidáciou a vysvetlila tiež, ktoré látky najviac znečisťujú vodu a pôdu. A vedeli ste, že vodu kontaminovanú alkalickými batériami môže pomôcť vyčistiť aj slnečnica? Počúvajte a dozviete sa viac.

Prajeme príjemné počúvanie! 😊

#31 Norbert Žilka • Poruchy pamäti nie sú prirodzeným znakom starnutia

V 31. epizóde nášho podcastu sme privítali Norberta Žilku, riaditeľa Neuroimunologického ústavu SAV, v. v. i. S moderátorkou Soňou G. Lutherovou sa rozprával o demencii a Alzheimerovej chorobe. Vysvetlil, ako slovenská veda prispieva k poznaniu tohto ochorenia, prečo vznikla prvá slovenská mozgová banka a čo je cieľom národného programu Slovensko proti demencii. V podcaste sa dozviete aj to, v akom štádiu je vývoj vakcíny proti Alzheimerovej chorobe.

Docent Žilka okrem toho aktívne pomáha v boji proti koronavírusu . Robí osvetu o ochorení COVID-19 aj o vakcinácii a to nielen v médiách, ale aj na školách či vo firmách. Okrem toho začiatkom roka 2022 ohlásil prelomové zistenie. Terapeutické monoklonálne protilátky, ktoré vytvorili na ústave sú účinné aj proti najnovšiemu variantu Omikron. Túto slovenskú štúdiu čoskoro uverejní aj portál EBioMedicine, ktorý je elektronickou verziou vedeckého časopisu The Lancet. Počúvajte a dozviete sa viac ;-) Prajeme príjemné počúvanie!

#30 Pavol Šajgalík • Do verejnosti musíme dostať racionálny hlas

Začiatok roka je dobrou príležitosťou na to, aby sme vyhodnotili, čo sa udialo v tom uplynulom. A preto sme do Vedeckého podcastu SAV opäť pozvali nášho pána predsedu, profesora Pavla Šajgalíka. Porozprával nám aj o najväčšej a dlhoočakávanej udalosti pre SAV – o transformácií na verejné výskumné inštitúcie, ktorá nastala 1. januára 2022. Vysvetlil, čo tomuto procesu predchádzalo, čo táto zmena pre organizácie SAV znamená a aké príležitosti im prinesie. Predseda SAV nezaháľal ani ako vedec, spolu s kolegami sa mu podarilo vyvinúť novú metódu výroby odolného keramického materiálu, ktorý môže nájsť využitie napríklad v nadzvukových dopravných prostriedkoch. Viac už v našom podcaste, ktorý sme nahrávali v závere roka 2021.

Prajeme príjemné počúvanie :)

#29 Peter Ruščin • Duchovná hudba nás môže inšpirovať

Spríjemnite si prípravy na Vianoce s naším podcastom. 29. epizóda bola o duchovnej aj vianočnej hudbe. Moderátorka Klara Kohoutová sa rozprávala s umenovedcom a hymnológom Petrom Ruščinom z Ústavu hudobnej vedy SAV.

V podcaste okrem iného prezradil, čomu sa venuje vedecká disciplína hymnológia, bližšie porozprával o začiatkoch duchovnej hudby na Slovensku, vysvetlil pojmy ako pastorale, lamenty či de tempore a odporučil niekoľko duchovných skladieb a slovenských (i zahraničných) skladateľov duchovnej hudby aj pre tých, ktorí tento hudobný žáner nepoznajú, ale radi mu dajú šancu :)

Prajeme príjemné počúvanie a pokojné vianočné sviatky!

#28 Ľubica Voľanská • Právo na vlastné rozhodnutie je pre seniorov najdôležitejšie

Téma starnutia a staroby fascinuje vedcov a vedkyne naprieč vednými oblasťami. Jednou z nich je aj etnologička Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.

Vo svojom výskume študuje medzigeneračné vzťahy (aj vo svetle pandémie), skúma príbehy pamätníkov, venuje sa téme vhodného bývania pre seniorov a aktuálne dokončuje knižnú publikáciu o živote v bytovom dome AVION v Bratislave.

Okrem toho je expertkou na nehmotné kultúrne dedičstvo a vôbec prvou slovenskou zástupkyňou v prestížnom Hodnotiacom orgáne Medzivládneho výboru Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva.

V podcaste nám prezradí, ako vyzerá rozhodovanie o nomináciách a povie viac o najzaujímavejších prvkoch zapísaných do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.

Prajeme príjemné počúvanie! :) 

#27 Martin Palou • Dnes už dokážme recyklovať celú budovu

V roku 2020 boli vo svete vyprodukované viac než 4 miliardy ton betónu. Pri takomto objeme vznikajú až 3,2 miliardy ton emisií CO₂, čo je ekvivalent produkcie oxidu uhličitého zo 6 miliónov áut. Výzvou pre vedcov je nájsť nové ekologickejšie spôsoby výroby betónu. Jedným zo svetových expertov v tejto oblasti je profesor Martin Palou z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV. Vďaka jeho vedeckým výsledkom sa na Slovensku už viac ako 10 rokov vyrába cement s najnižšími emisiami CO₂ na svete.

Vypočujte si našu najnovšiu epizódu, v ktorej profesor Palou povedal viac o tom, ako sa mu to podarilo. Reč bola aj o klimatickej konferencii v Glasgowe, o príležitostiach, ktoré prinesie transformácia SAV a prezradil aj to, ako v roku 1986 prišiel z Čadu do Československa a ako vnímal spoločenské udalosti a zmeny, ktoré nie dlho po tom v krajine nastali.

Prajeme príjemné počúvanie 😊

#26 Ivica Hromadová • Parazity sú fascinujúce organizmy

Aj keď sú parazity pôvodcami rôznych ochorení, pre vedcov a vedkyne sú to fascinujúce organizmy. Napríklad taká cicavica obrovská – severoamerický parazit, ktorý vyzerá ako bobkový list. Dnes vďaka slovenským parazitológom vieme, že sa na európske územie dostal v 19. storočí. Jeho prvou zastávkou bolo Taliansko, kam pricestoval ako čierny pasažier schovaný v pečeni amerických jeleňov Wapiti.

Z ktorých lokalít severnej Ameriky a Kanady prišiel, ako sa ďalej šíril po Európe, ale aj to, akú má tento organizmus genetiku a v ktorých zvieratách „obľubuje“ prežívať študovala spolu so svojimi kolegami riaditeľka Parazitologického ústavu SAV v Košiciach a hostka nášho podcastu Ivica Hromadová.

V rozhovore s moderátorkou Klarou Kohoutovou hovorila o tom, ako jej vysokoškolské štúdium ovplyvnilo porevolučné obdobie a ako využila možnosti, ktoré sa jej naskytli. Vysvetlila tiež, čomu sa venujú jej kolegovia na ústave a prezradila aj to, čo si myslí o možnostiach uplatnenia žien vo vede na Slovensku.