Vedecký podcast SAV

#42 Dušan Fabian • Prirodzené počatie môže byť v budúcnosti dielom náhody

Hosťom posledného Vedeckého podcastu SAV pred letnou prestávkou bol biológ a embryológ Dušan Fabian z Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat Centra biovied SAV, v. v. i. Doktor Fabian skúma mechanizmy, ktoré prebiehajú v embryách počas tých najskorších vývinových štádií. Sleduje, čo sa s nimi deje, keď je materský organizmus v normálnom stave a keď na neho vplývajú rôzne faktory, ako napríklad obezita alebo stres.

V rozhovore nám tiež prezradil, prečo sú myši vhodným modelom na výskum embryií alebo prečo králičie samičky nemajú menštruačný cyklus. Dozviete sa, ako prebieha proces umelého oplodnenia a porozpráva aj o rizikách, ktoré s ním súvisia.

Dušan Fabian v sebe nezaprie ani umeleckú dušu. Komunita fanúšikov slovenskej fantasy literatúry ho veľmi dobre pozná ako spisovateľa, autora románov, poviedok a divadelných scenárov.

Prajeme príjemné počúvanie :)

#41 Dušan Žitňan • Nemáme morálne právo ničiť živočíchov pre naše pohodlie

Pozvanie do nášho podcastu prijal odborník na endokrínny svet hmyzu a veľký milovník prírody, Dušan Žitňan, riaditeľ Ústavu zoológie SAV, v. v. i. V jeho vedeckej kariére sa mu poradilo niekoľko náhodných, ale zato významných objavov. Jeden z nich publikoval v prestížnom vedeckom časopise Science a tenbto článok sa dokonca dostal aj na jeho titulku. V rozhovore nám prezradil, aká bola cesta k tomuto objavu a čo tento úspech pre neho ako mladého vedca znamenal. Rozprávali sme sa aj o dôsledkoch ubúdania a vymierania niektorých druhov hmyzu, o hmyze ako potrave budúcnosti, ale aj o chove a výskume kliešťov, najprefíkanejšch prenášačoch patogénov, o ktorých endokrinnom systéme sa máme stále čo učiť.

Prajeme príjemné počúvanie! :)

#40 Marína Zavacká • Politické úkolovanie historikov je neprípustné

Fáma nemusí byť nutne nepravdivá, pomáha udržovať komunitu, hovorí v našom podcaste historička propagandy a odborníčka na obdobia totalitných režimov Marína Zavacká z Historického ústavu SAV, v. v. i. a pridáva niekoľko  kurióznych fám, ktoré v spoločnosti rezonovali v období socializmu. 

Doktorka Zavacká v súvislosti s totalitami skúma aj dôsledky historických udalostí, snaží sa pochopiť, prečo ľudia v minulosti verili alebo odporovali rôznym režimom a zaujíma ju aj to, akým spôsobom na niektoré udalosti nazeráme dnes.

Reč bola aj o vytváraní spomienok a dozviete sa aj to, prečo sa dnes zo spomínania na udalosti novembra 1989 alebo SNP stáva gýč. Naša hostka sa vyjadrila aj ku štátnym vyznamenaniam pre členov Bielej légie, ktoré v radoch odborníkov vyvolali značnú nespokojnosť, predstavila osud Márie Janšákovej, ktorý popísala aj v knihe Ľudácka prevýchova a prezradila, čo podľa nej robí historika kvalitným výskumníkom.

 

Prajeme príjemné počúvanie :)

 

Link na brožúru spomínanú v podcaste: Fámy, konšpiračné teórie a dezinformácie očami spoločenských vied

#39 Ján Gálik • Snažíme sa zmierniť následky poškodenia nervového systému

Slabé elektrické polia dokážu ovplyvňovať rast nových nervových vlákien. To, do akej miery môžu pomáhať aj pri liečbe traumou poškodeného nervového systému, skúma neurovedec a odborník v oblasti elektrofyziológie Ján Gálik, riaditeľ Neurobiologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i. 

V podcaste nám porozprával o výskumných témach, ktorým sa jeho kolegovia na ústave venujú, reč bola aj o laboratórnych zvieratách a rôznych behaviorálnych experimentoch, ktoré neurovedci využívajú pri svojich výskumoch.

Doktor Gálik má na konte aj významný vedecký objav, ktorý v zahraničí pomáha stovkám pacientov. Okrem prírody a záhrady je jeho veľkou srdcovkou aj popularizácia vedy. V Košiciach je preto známy aj ako organizátor obľúbeného podujatia Vedecká kaviareň. 

Prajeme príjemné počúvanie :)

#38 Alexandra Jarošová • Váha slova je neuveriteľná

Koncom roka 2021 vyšiel 4. zväzok jedinečného akademického Slovníka súčasného slovenského jazyka (O-Pn). V tomto mohutnom diele nájdete na 1128 stranách viac než 15-tisíc heslových slov. O tom, ako takýto slovník vzniká a ako dlho tento proces trvá, ako sa slová do slovníka dostanú, ale aj to, ktoré z nich boli medzi odborníkmi najdiskutovanejšie nám v podcaste prezradila jeho hlavná redaktorka Alexandra Jarošová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i.

Prajeme príjemné počúvanie :)

#37 Šimon Mackovjak • Vesmírny výskum v Košiciach je porovnateľný so svetom

Vedeli ste, že kozmický výskum má v Košiciach už viac ako 50 ročnú tradíciu? Košickí vesmírni inžinieri a astrofyzici z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i. spolupracovali na významných misiách Európskej vesmírnej agentúry (ESA) ako napríklad Rosetta, BepiColombo na Merkúr alebo JUICE, ktorá poletí k Jupiteru.

Pozvanie do podcastu prijal zástupca mladej generácie astrofyzikov v Košiciach a zakladateľ platformy SPACE::LAB Šimon Mackovjak. Vysvetlil nám, čo je to airglow žiarenie a prečo je dôležiié ho skúmať, prezradil, ako sa dá strojové učenie využiť v astrofyzike. Rozprával aj vesmírnom počasí či detekcii porúch v ionosfére.

Prajeme príjemné počúvanie! :)

ŠPECIÁLNY podcast SAV - O hrozbách jadrovej vojny s jadrovým fyzikom M. Venhartom

Vojna na Ukrajine priniesla do našich životov úvahy o rôznych hrozbách a ich dôsledkoch. Svet s napätím sledoval dianie v okolí jadrových elektrární v Černobyle a v Záporoží, ktorých chod bol od začiatku vojnového konfliktu už niekoľkokrát ohrozený. Ďalšou, možno ešte vážnejšou hrozbou, môže byť použitie jadrových zbraní zo strany Ruska.

Sú ukrajinské jadrové elektrárne dostatočne chránené pred nechcenými zásahmi zvonka? A môžu byť hrozbou pre Slovensko? Ako fungujú jadrové bomby? Existujú aj také, ktorých výbuch a zamorenie by sa dali prežiť? Dokázali by sme takúto zbraň vyrobiť aj na Slovenku? Koľko jadrových bômb stačí na vyhubenie života na Zemi?

Aj na tieto otázky nám v podcaste odpovedal na slovo vzatý odborník, top slovenský jadrový fyzik Martin Venhart z Fyzikálneho ústavu SAV, v. v. i.

#36 Zita Izakovičová • Slovenská krajina je naše laboratórium

Čo sú ekosystémové služby či ekosystémové účtovníctvo? Aký dopad na krajinu má monokultúrne poľnohospodárstvo a ako sa krajinní ekológovia a ekologičky zapájajú do environmentálnej výchovy na školách? Aj o tom sme sa v podcaste rozprávali s riaditeľkou Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i. Zitou Izakovičovou. 

Prajeme príjemné počúvanie :)

#35 Karol Fröhlich • Vedu som si začal užívať po 89-tom

Efektívne nakladanie s elektrickou energiou a jej dlhodobé uskladňovanie je čoraz naliehavejšou témou. Aj vedecká komunita na Slovensku prispieva k jej riešeniam a vyvíja nové druhy batérií. Jedným z takýchto vývojárov je aj medzinárodne uznávaný vedec, odborník na mikroelektroniku, Karol Fröhlich z CEMEA – Centra pre využitie pokročilých materiálov SAV.

V podcaste nám porozprával o batériách budúcnosti, o možnostiach ich recyklácie, prezradil tiež, ktoré prvky sú dnes vo vývoji nových batérií kľúčové a prezradil viac aj o Národnom batériovom centre.

V podcaste dostala priestor aj obľúbená turistická lokalita Vodné mlyny Oblazy v Kvačianskej doline. Doktor Fröhlich spolu s partiou priateľov a ochranárov stál pri znovuzrodení tejto rozprávkovej liptovskej technickej pamiatky. Ako to celé bolo? Dozviete sa v našej už 35. epizóde.

Prajeme príjemné počúvanie! 😊

#34 Miloslav Bahna • Stávame sa krajinou imigrácie

Hosťom 34. epizódy nášho podcastu bol Miloslav Bahna, riaditeľ Sociologického ústavu SAV, v. v. i. Spolu s kolegami sa podieľa na úspešnom projekte - sérii prieskumov Ako sa máte, Slovensko?, vďaka ktorým sme mali pravidelný prehľad o tom, ako Slováci a Slovenky prežívajú pandémiu koronavírusu. Okrem toho sa výskumne venuje fenoménu slovenských opatrovateliek v Rakúsku či migrácii. V podcaste hovoril aj o tom, ako sa zo Slovenska ako krajiny emigrácie postupne stala krajina imigrácie a prezradil aj to, čím ho ako vyštudovaného softvérového inžiniera očarila sociológia a ako dnes svoje poznatky z tohto odboru prepája vo svojej práci. 

Prajeme príjemné počúvanie!

Epizódu sme nahrávali pred vypuknutím vojnového konfliktu na Ukrajine.