Vedecký podcast SAV

#66 Jaromír Kučera • Oproti živočíchom vymierajú rastliny až 500-krát rýchlejšie

Začalo sa vegetačné obdobie, najobľúbenejší čas botanikov, ktorí sa zo svojich laboratórií a kancelárií opäť presúvajú do terénu kvôli zberu dát. Vegetačná sezóna však nastupuje skôr, ako po uplynulé roky. Viac nám o tom všetkom porozprával botanik Jaromír Kučera, generálny riaditeľ Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i.  Jeho špecializáciou je výskum endemitov – rastlín, ktoré rastú len na jednej lokalite.

Podľa štúdie máme za posledné roky mapovaný skorší nástup jari a to o 30 až 39 dní. Ako na to rastliny reagujú? Klimatické zmeny ohrozujú ich generatívne rozmnožovanie, ale aj celé rastlinné pásma. Na Slovensku je globálnym otepľovaním najviac ohrozené alpínske rastlinstvo. Avšak aj vďaka úsiliu slovenských botanikov sú pre budúce generácie zachované stovky bežných aj endemických druhov.

Pozývame Vás k vypočutiu našej najnovšej epizódy a ak máte chuť nás pri rozhovore aj sledovať, tak už sa to dá! ;-) Nájdete nás na YouTube-ovom kanáli Slovenskej akadémie vied.

#65 Agáta Šústová Drelová • Príbehy vedkýň treba deheroizovať

Pripomeňte si spolu s nami Medzinárodný deň žien podcastom o výnimočných vedkyniach. Pozvanie do štúdia prijala historička a spoluautorka úspešného podcastu Dejiny Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu SAV, v. v. i.  Spoločne sme popísali príbehy troch mimoriadnych vedkýň – Marie Curie-Skłodowskej, Rosalind Franklinovej, s ktorou sa spája azda najväčšia (vedecká) krádež 20. storočia a slovenskej etnologičky Sone Kovačevičovej.

Všetky tri osobnosti spájala vášeň pre výskumnú tému, trpezlivosť a vytrvalosť. Dosiahli mimoriadne výsledky, no ako zdôraznila doktorka Šústová Drelová, úspešné vedkyne by sme nemali vnímať ako superženy, pretože ony samé by to tak nechceli.  Ak je niečo, čo by sme mali konfrontovať, tak sú to najmä snahy po rýchlom úspechu, či tlak na dosahovanie kariérneho postupu, kde však ženy ťahajú za kratší koniec.

V podcaste sme tiež sumarizovali počty držiteliek prestížnej Nobelovej ceny, hovorili sme o limitoch, ktoré vedkyne spomaľujú pri napredovaní vo výskume a keďže naša hostka je odborníčkou na dejiny strednej Európy po 2. svetovej vojne, rozobrali sme aj postavenie žien v tomto období.

Prajeme príjemné počúvanie :)

#64 Dominika Oravkinová • Kľúčové sú pre nás aj nenápadné nálezy

Doba bronzová je významnou epochou v našich dejinách. Technologický progres v tomto období bol zásadný. Nová zliatina – bronz mala významný vplyv na rozvoj spoločnosti. A čo vieme o ľuďoch? Svoje prostredie poznali omnoho lepšie ako my. Niektoré ich postupy dnes už ani nedokážeme zreprodukovať - ich zručnosti sme stratili. Aj to nám v našom podcaste povedala Dominika Oravkinová z Archeologického ústavu SAV, v. v.  i.

Doktorka Oravkinová sa vo svojom výskume zameriava najmä na staršiu dobu bronzovú v spišskom regióne a tak nám toto obdobie v podcaste pripriblížila. Rozprávali sme sa aj o fascinujúcej archeologickej práci a dostali sme tipy, ako sa do nej aktívne zapojiť. Dozvedeli sme sa tiež, že archeológia nástupom moderných prírodovedných metód nesmierne pokročila. Bádanie archeológov výrazne napreduje a aj preto treba učebnice dejepisu aktualizovať.

A keďže je naša hostka aj mamou dvoch malých detí, zaujímalo nás, ako sa jej darí zladiť rodinný a vedecký život po návrate z rodičovskej dovolenky. Prajeme príjemné počúvanie :)

#63 Magda Petrjánošová • Facebook sa zmenil príchodom komerčných firiem

Zažili ste začiatky internetu a spomínate si ešte na prvé online komunikačné platformy? Zamysleli ste sa, kam sa za tie roky posunuli a ako sa pod ich vplyvom zmenilo naše správanie, prežívanie a samotná komunikácia? Virtuálny a reálny svet sa dnes dá už veľmi ťažko oddeliť, čítanie odstavilo sledovanie krátkych videí, ktoré sa dnes už vo viacerých oblastiach stali aj hlavnými zdrojmi informácii. Zďaleka nie vždy pravdivými.

Na rozhovor o týchto témach sme si pozvali sociálnu psychologičku, odborníčku na nové médiá a občiansku online participáciu Magdalénu Petrjánošovú z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Zaujímalo nás aj to, akým spôsobom sa dajú zbierať dáta o používaní internetu mladými ľuďmi, aké otázky s tým súvisiace si dnes už spoločenský vedec nemusí klásť? A aké pozitívne príležitosti a možnosti nám dnes internet poskytuje? A vedia o nich mladí vôbec? Aj to sa dozviete v 63. epizóde.

Prajeme príjemné počúvanie! : )

 

 

#62 Maksym Danchenko • Černobyľský výbuch spôsobil bizarné mutácie

To, akou katastrofou pre ľudí, krajinu a zvieratá bol výbuch v černobyľskej jadrovej elektrárni, je nám známe. Ako však na to všetko zareagovalo okolité rastlinstvo? A v akej kondícii sú ďalšie generácie flóry z tohto neslávne známeho kontaminovaného prostredia?

Aj to nám v našom podcaste vysvetlil odborník na fyziológiu rastlín Maksym Danchenko z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i., ktorý skúma vplyv radiácie a aj iných stresorov na rastliny. Svoj výskum realizoval priamo v černobyľskej kontaminovanej oblasti a v rozhovore nám porozprával o svojich skúsenostiach a poznatkoch.

Zaujímali nás aj iné stresové faktory, ktoré na rastliny pôsobia. V podcaste sme sa rozprávali aj o proteomike – vede o proteínoch, o rôznych vedeckých technológiách a metódach, ktoré biológovia môžu vo svojej práci využívať, ako aj o rýchlom trende v ich vývoji. Neobišli sme ani popularizáciu vedy a vojnu na Ukrajine a jej vplyv na vedeckú prácu.

Prajeme príjemné počúvanie :)

Podcast ŠPECIÁL - Dvojičku Zeme nájdeme do 10 rokov

Prvú tohtoročnú epizódu sme venovali astronomickým zaujímavostiam, ktoré v roku 2023 rezonovali na Slovensku i vo svete. Naším hosťom bol docent Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV, v. v. i., s ktorým sme sa rozprávali o meteoritoch, ktoré dopadli na naše územie, o polárnej žiare a aktuálnom slnečnom cykle, o pretekoch vo výskume Mesiaca či o hľadaní dvojičky Zeme.

S astronómom sme tiež zhodnotili najnovšie obrázky z teleskopu Jamesa Webba, hovorili sme aj o Hubbleovej konštante či zbere vzoriek z asteroidu Bennu. Samozrejme nechýbali ani očakávané udalosti v roku 2024.

Prajeme príjemné počúvanie! : )

#61 Miroslav Blaženec • Príroda si sama vždy najlepšie poradí

Ak počas prechádzky v lese nájdete káble napojené na akumulátor, určite s tým nemanipulujte. Je vysoko pravdepodobné, že to patrí vedcom, ktorí pomocou špeciálnych prístrojov monitorujú stromy. Čo všetko výskumníkov v lesoch zaujíma, nám v našom poslednom tohtoročnom podcaste priblížil Miroslav Blaženec z Ústavu ekológie lesa SAV, v. v. i. vo Zvolene.

Doktor Blaženec sa špecializuje na fyziológiu lesa, je tiež odborníkom na lykožrúta smrekového. Preto nás zaujímalo, ako sa tento podkôrny hmyz správa, ako sa dokáže proti nemu smrek brániť a kedy už proti nemu nemá šancu. Dokáže človek takto napadnutému stromu pomôcť? A čo s mŕtvym drevom v lese? Ponechať alebo odstrániť?  

Neobišli sme ani klimatické otázky. Zisťovali sme, ako vplýva zmena teploty a zvýšenie hladiny CO₂ na stromy a podkôrny hmyz. V podcaste sme s odborníkom zhodnotili aj to, ako vyzerajú Vysoké Tatry 19 rokov po katastrofálnej víchrici a opýtali sme sa aj na to, či budú mať vianočné stromčeky v kvetináčoch šancu prežiť výsadbu po sviatkoch.

Epizódu sme nahrali v štúdiu internátneho rádia Inro Zvolen, ktorému touto cestou ďakujeme za prepožičanie priestorov.

Prajeme príjemné počúvanie! :)

 

PODCAST ŠPECIÁL - História pozná aj zakázané Vianoce

Nalaďme sa spoločne na prichádzajúce vianočné sviatky s odborníčkami zo Slovenskej akadémie vied. K podcastovému mikrofónu sme pozvali profesorku etnológie Zuzanu Beňuškovú z Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. a odborníčku na raný novovek doktorku Tünde Lengyelovú. Rozprávali sme sa o Vianociach na šľachtických dvoroch i na vidieku, zakázaných Vianociach, o krampusoch na Slovensku, ale aj vianočných jedlách a tradíciách, najmä v mestskom prostredí.

Prajeme príjemné predvianočné počúvanie! :)

#60 Michal Teplan • Každý živý organizmus svieti

Aký je vzťah medzi elektromagnetickým žiarením a živými organizmami? Čo je autoluminiscencia?  Ako a prečo vedci analyzujú  bioelektrické signály? Aj tieto otázky sme položili nášmu hosťovi Michalovi Teplanovi z Ústavu merania SAV, v. v. i.

V podcaste sme sa rozprávali nielen o tom ako v laboratóriu skúma vplyv elektromagnetických polí na živé organizmmy, zaujímala nás aj jeho voľnočasová aktivita, v rámci ktorej sa snaží vyvracať mylné tvrdenia tváriace sa ako vedecky podložené. Vysvetlí aj to, ako sa absolvent teoretickej matematiky a fyziky, dostal k výskumu prepojenia fyziky a biológie. Nezanedbateľnú úlohu pri tom zohrala jeho láska k prírode.

 

Prajeme príjemné počúvanie! :)

Podcast ŠPECIÁL - Umelá inteligencia nám nastavuje zrkadlo

Umelá inteligencia nám nastavuje zrkadlo. Je mocným nástrojom, ktorý nemusí len pomáhať, ale aj manipulovať postoje a meniť nálady v spoločnosti. Môžu za to aj odporúčacie algoritmy, ktoré zbierajú dáta o správaní internetových používateľov. O tomto aktuálnom fenoméne sme sa rozprávali s odborníčkou v oblasti kybernetiky, umelej inteligencie a robotiky Ivanou Budinskou z Ústavu informatiky SAV a odborníčkou na konšpiračné teórie Zuzanou Panczovou z Ústavu etnológie a soc. antropológie SAV.

Reč bola aj o používaní nástroja ChatGPT na školách, o tom ako umelú inteligenciu využíva vedecká obec, ale aj „dezinfo“ scéna. Aj tu sa ukazuje nesmierna dôležitosť spoločenských vied vo výskume a vývoji umelej inteligencie. Zaujímalo nás tiež, či dokážu systémy umelej inteligencie odlíšiť pravdivú informáciu od tej nepravdivej a aké miesto má v tejto problematike etika. Odborníčky nám dajú aj niekoľko tipov, ako sa nestratiť v pribúdajúcich umelo vygenerovaných obsahoch.

Prajeme príjemné počúvanie! 